Vedci uskutočnili veľký skok k uchovávaniu údajov na molekulárnej úrovni s hustotou 30,8 terabitov na cm štvorcový

Vedci uskutočnili veľký skok k uchovávaniu údajov na molekulárnej úrovni s hustotou 30,8 terabitov na cm štvorcový

V súčasnosti je čoraz naliehavejšia potreba menších a energeticky úspornejších zariadení na ukladanie údajov s vyššou hustotou. Vedci z Manchesterskej univerzity teraz dokázali, že úložiská dát na úrovni molekúl, známe ako jednomolekulové magnety, sú dosiahnuteľnejšie, než sa predpokladalo.

Výskum pod vedením Dr. Davida Millsa a Dr. Nicholasa Chiltona ukázal, že magnetická hysteréza, pamäťový efekt, ktorý je nevyhnutným predpokladom akéhokoľvek ukladania dát, je možný na úrovni jednotlivých molekúl pri teplote -213 °C, čo je hodnota veľmi blízka teplote tekutého dusíka (-196 °C). Tento výsledok znamená, že ukladanie dát na jednotlivé molekuly by sa mohlo stať skutočnosťou, pretože je možné chladenie pomerne lacným kvapalným dusíkom pri -196 °C namiesto oveľa drahšieho tekutého hélia (-269 °C).

Potenciál molekulárnych dátových úložísk je obrovský. Molekulárne technológie by umožnili skladovať viac ako 30,8 terabitov dát na štvorcový centimeter. Na porovnanie, najnovší iPhone 7 má maximálnu kapacitu úložiska 256 GB.

Jednomolekulové magnety vykazujú pamäťový efekt magnetickej hysterézy, ktorý je požiadavkou akéhokoľvek ukladania binárnych dát. Kľúčovú úlohu v novej technológii majú molekuly obsahujúce lantanoidové atómy, ktoré vykazujú tento jav pri najvyšších teplotách. Konkrétne tím dosiahol svoje výsledky použitím lantanoidového prvku dysprózium.

Podľa Chiltona by použitie jednotlivých molekúl na ukladanie údajov mohlo teoreticky poskytnúť 100-krát vyššiu hustotu údajov než súčasné technológie.

Praktická aplikácia ukladania údajov na úrovni molekúl by mohla viesť k oveľa menším pevným diskom, ktoré vyžadujú menej energie, čo znamená, že dátové centrá na celom svete by mohli byť oveľa energeticky úspornejšie. Zároveň by sa znížili emisie skleníkových plynov, pretože podľa niektorých reportov dátové centrá majú na svedomí až 2 % celosvetových emisií. Akékoľvek zlepšenie ukladania údajov a energetickej účinnosti by mohlo mať aj obrovský prínos pre životné prostredie.

Zdroj: Manchester

Podobné články