Umelá inteligencia môže vytvoriť nové druhy práce. Ale aj globálny digitálny proletariát

Umelá inteligencia môže vytvoriť nové druhy práce. Ale aj globálny digitálny proletariát

Keď sa v 70. rokoch 15. storočia začali v nemeckom Augsburgu tlačiť prvé ilustrované knihy, rytci protestovali v obave, že tlačiarenské lisy ich oberú o prácu. No ukázalo sa, že dopyt po ich zručnosti sa, naopak, zvýšil – niekto musel ilustrovať rastúci počet kníh.

Obavy z vplyvu technológie na prácu sa odvtedy objavovali pravidelne. Najnovšie sa spájajú s nástupom umelej inteligencie. No opäť platí, že technológia vytvára dopyt po práci.

Podľa Svetovej banky už viac ako 5 miliónov ľudí ponúka prácu na diaľku na on-line trhoviskách, ako sú Freelancer.com a UpWork. Ich činnosť siaha od  návrhu webových stránok až po právne poradenstvo. Podľa prieskumov Staffing Industry Analysts takéto on-line firmy získali v roku 2016 príjmy o výške približne 6 miliárd dolárov.

Okrem toho existujú stránky ponúkajúce tzv. mikropráce, ako je Mechanical Turk, služba prevádzkovaná spoločnosťou Amazon. Asi 500 000 „turkerov“ vykonáva úlohy, ako je napríklad transkripcia zvuku, za ktoré často nedostanú viac ako pár centov za každú „úlohu ľudskej inteligencie“.

Mnoho veľkých technologických firiem zamestnáva – väčšinou prostredníctvom outsourcingových firiem – tisíce ľudí, ktorí kontrolujú kvalitu vlastných firemných služieb. Napríklad Google hovorí, že má armádu 10 000 „hodnotiteľov“, ktorí okrem iného pozerajú videá na YouTube alebo testujú nové služby. Microsoft zasa prevádzkuje niečo, čo sa nazýva Univerzálny systém ľudskej relevancie, ktorý každý mesiac spracúva milióny mikroúloh, ako je napríklad kontrola výsledkov vyhľadávacích algoritmov.

A tieto čísla budú pravdepodobne narastať. Jeden z dôvodov je rastúci dopyt po „moderovaní obsahu“. Napríklad sociálne siete musia odstraňovať nelegálny obsah, za ktorý by inak čelili vysokým pokutám. Facebook oznámil, že zvýšil počet svojich moderátorov po celom svete zo 4500 na 7500.

Hoci umelá inteligencia odstráni potrebu niektorých druhov práce, na druhej strane zvýši dopyt po iných typoch digitálnej práce. Táto technológia využíva veľa výpočtového výkonu, no opiera sa o údaje „destilované“ ľuďmi. Na to, aby autonómne vozidlá rozpoznali chodcov či dopravné značky, musia sa vyškoliť na mnohých videách. A v nich musia byť tieto objekty vyznačené. Týmto označovaním sa zaoberajú tisícky ľudí. Keď potom algoritmus začne pracovať, ľudia musia kontrolovať, či funguje správne, a poskytnúť spätnú väzbu na jeho zlepšovanie.

Možno očakávať, že keď sa tieto algoritmy zlepšia, ľudia budú z procesu vyňatí. Je však nepravdepodobné, že sa to stane v krátkom čase (ak vôbec). Algoritmy môžu byť napokon dostatočne šikovné, aby niektoré úlohy zvládli samy a samy sa aj učili, ale spotrebitelia budú požadovať stále inteligentnejšie služby s umelou inteligenciou. Napríklad Alexa od Amazonu či Cortana od Microsoftu budú musieť odpovedať na čoraz zložitejšie otázky, a tak budú ľudia stále potrební na ich výcvik.

Očakáva sa, že veľa ľudskej práce sa rozčlení na rôzne úlohy, ktoré sa dajú poskytnúť on-line a kombinovať s ponukou umelej inteligencie. Napríklad cestovná kancelária môže používať algoritmy na riešenie bežných úloh (napr. rezerváciu letu), ale tie zložitejšie (povedzme požiadavka na prispôsobenú prehliadku mesta) zostanú naďalej ľuďom.

Niektorí odborníci očakávajú nárast dočasných „firiem“, ktorých zamestnanci budú najatí on-line a nakonfigurovaní pomocou AI. Na otestovanie tejto myšlienky výskumníci vyvinuli program zhromažďujúci takéto virtuálne firmy pre konkrétne projekty.

Práca v takýchto „flash organizáciách“ by mohla byť zábavná. Mnohí sa však obávajú, že „ľudský cloud“ vytvorí globálny digitálny proletariát. Hoci platformy pre on-line prácu skutočne ponúkajú nové zdroje príjmov pre mnohých, najmä v chudobných krajinách, ale tieto služby takisto znižujú mzdy. Takže musíme byť opatrní pri navrhovaní veľkých digitálnych pracovných programov, ako to robí napr. Keňa, ktorá chce vyškoliť viac ako 1 milión ľudí na on-line prácu.

Technológia nebýva jednoznačne kliatba ani požehnanie. Tlačiarenský lis síce vytvoril novú prácu pre rytcov v Augsburgu, ale tí rýchlo zistili, že je monotónna a nudná. A kompromisy budú zrejme potrebné aj v budúcnosti.

Zdroj: Economist

Podobné články